Spomienka

Laco Khandl, 1969

1.
Posledný lúč slnka pohladil tmavý a stíchnutý les.
Smútok sa do duše náhle vryl, nezaznel smiech v parte dnes.
Nikdy už náš dobrý kamarát nepríde medzi nás,
osud mu všetko vzal, čo mal rád, nezaznie tichom jeho hlas.

2.
Opustený kameň pri ohni prikryl už totem a tieň.
V živote sú občas také dni, keď tieseň v sebe máš len.
Osadou gitara mäkko znie, oheň tmavne, zhasína,
o chvíľu sa znovu rozvidnie,
každý z kamarátov spomína, každý z kamarátov spomína.
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.
Joomla!
OK
Odmietnuť