Jaroslav Kapalla "Smrďo"

1.
Na svete je veľa ciest, ktorými chceš ísť,
každá skrýva kúsok tajomstva.
V tichom vánku chveje sa lopúchový list,
do údolí padá hustá hmla.

Refr.:
Cesty, cesty vedú v diaľ,
po nich chodíš ako kráľ
s hlavou sklonenou k čiernej zemi.
Cesta ťa vždy sprevádza,
stále po nej odchádzaš
v roztrhaných šatách za šťastím.

2.
Príroda je druhý dom, kde zostávaš sám,
kde prežívaš zlomky radosti.
Chceš byť aspoň chvíľu v ňom,
máš rád tento svet,
ktorý stále lepšie spoznávaš.

3.
Na rázcestí zrazu kam, ktorou cestou ísť,
rozhodni sa sám, ako vieš.
Možno bude tŕnitá, nedokážeš vyjsť,
nesplníš svoj sen, ktorý máš.

4.
Bohatstvo ťa neláka, nechceš pánom byť,
iba kúsok šťastia postačí.
Strednou cestou nepôjdeš, na ňu nevkročíš,
podľa svojich túžob budeš žiť.