Dolná Ždaňa, Pohronie

1.
Pochválen buď Pán Ježiš,
moja milá, čo robíš,
keď si prišiel, vitaj,
na mňa sa nepýtaj,
vedľa mňa si nesadaj.

2.
Čo to milá hovoríš,
a snáď ma ty neľúbiš,
veď ja nemám inú,
len teba jedinú,
Boh je svedok nad nami.

3.
Čo som ti urobila,
že sa ty na mňa hneváš,
pred inými ma ohováraš,
že ma smutnú zanaháš.

4.
Aj to môže Pán Boh dať,
že ma môžeš zanahať,
ale ti to ľúto príde,
keď ma vidíš s iným stáť.

5.
Išla milá na sobáš
a jej milý v okne stál,
od žalosti, od velikej,
na mamičku zavolal.

6.
Ach, mamička, mamka má,
chojte mi pre maliara,
nech si ju dám odmaľovť,
pred mojima očima.

7.
Maliar nemohol tam prísť,
Janík, ten musel umrieť,
a pre jednu falošnicu,
musel v čiernej zemi hniť.

8.
Keď bolo po sobáši,
išla milá na vodu,
položila krhly na zem,
išla k milému hrobu.

9.
Čo ty, milý, čo robíš,
že ty smutný tu ležíš,
že to moje smutné srdce,
viacej nerozveselíš.

10.
Choj ty milá, choj domov,
a povedz tam každému,
[:keď sa dvaja zamiluju,
nechže sa aj zoberú.:]