1.
V tom bystrickom poli skala zaplakala,
keď som sa ja s milým rozlučovať mala.

2.
Ťažko je to nechať, čo raz vidí oko,
lebo sa to vreže do srdca hlboko.

3.
Plačte, oči, plačte, slzy vylievajte,
koho ste ľúbili, toho zanahajte!

4.
Veru som ľúbila jednej matky syna,
bodajže ho bola vychovať nestihla.

5.
Ani vychovati, ani poroditi,
ej, ani mne smutnej žiaľu narobiti.

6.
Bodaj sa bol zalial v tom prvom kúpeli,
žeby ho mé oči neboli videli.

7.
Chovala ho síce len ovseným chlebom,
ale nemá páru pod slncom, pod nebom.


alebo:
V tom bystrickom poli

1.
V tom bystrickom poli skala zaplakala,
keď som sa ja s milým rozlučovať mala.

2.
Zle je, milá, zle je, ešte na rozlúčky,
podajmeže si my naše pravé rúčky.

3.
Rúčku ma podala, horce zaplakala,
bodaj som ťa nikdy bola nepoznala.

4.
Keď na koňa sadal, pekne odpytoval:
„Odpusť že, má milá, čo som ťa rozhneval.“

5.
Veď si ma dosť hneval, viacej ma nebudeš,
dá to milý Pán Boh, zase do nás prídeš.