Zaduj, zaduj, ty vitriku

1.
Zaduj, zaduj, ty vitriku z ľisyka blyzkoho,
mene zvodyť ďakovaňa za ňaňka svojoho.
[:Ony sobi zasluhujuť vďaku moju totu,
za ochotu i za starisť i ťažku robotu.:]

2.
Tot naš ňaňko od maleňka ťažkyj žyvot maly,
bo chodyly holo, boso i holodovaly.
[:Od maleňka do roboty zaprjahnuty byly,
by pro sebe i pro braťiv na chľib zarobyly.:]

3.
V starij chyži pid ľisykom iz mamkov byvaly,
ťažko z bidov, ne v rozkošu ďitočky chovaly.
[:Radše od gamby odňaly chľiba ostatňoho,
žeby holo ne zaznaly, dribny ďity joho.:]

4.
Žeby ďity ne musyly v takij biďi žyty,
musyv ňaňko ľubyj v ľisi barz ťažko robyty.
[:Či dodž padav, či sňih kuryv, či paľci ščipalo,
ňaňko robyv do zamľiťa, bo jisty trebalo.:]

5.
By nam ňaňko išči požyv, modľu sja za ňoho,
choc sja trjasuť od roboty, stary ručky joho.
[:I na doloňach išči vydno mozoľi trvaly,
stary ručky a i nožky i kroky pomaly.:]
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.
Joomla!
OK
Odmietnuť