Keď sa Slovák preč do sveta uberal
1.
Keď sa Slovák preč do sveta uberal,
na kopečku, na Machnáči zavolal,
[:zavolal on na kopečku zo dvakrát:
zbohom, otec, zbohom, mati, sestra, brat.:]
2.
Povedz mi ty, môj Machnáču vysoký,
či ťa ešte uzriem o dva, tri roky,
[:či mi budú živí ešte otec, mať,
či ma bude moja milá spomínať.:]
3.
A ty naša, zem slovenská, taká si,
už na teba prichádzajú zlé časy,
[:tvoje deti po svete sa túlajú
a na teba, zem slovenská, nedbajú.:]
alebo:
1.
Keď sa Slovák preč do sveta odberal,
na Machnáči na tom vŕšku zavolal,
už ja idem tam do sveta vandrovať,
zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat.
2.
Povedz mi ty, môj Machnáčku vysoký,
či ťa uzriem o dva lebo tri roky,
či ja budem ešte vidieť moju mať,
či ma bude moja milá milovať.
alebo:
1.
Keď sa Slovák od svej vlasti odberal,
na Kriváni, na tom vŕšku zavolal.
Na Kriváni, na tom vŕšku ešte raz,
ozýva sa po doline smutný hlas.
2.
Zbohom, zbohom ty Kriváne vysoký,
či sa ešte uvidíme cez roky.
Za rok za dva, za tri môjho trápenia,
či ťa ešte oči moje uvidia.
3.
Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat,
ja už musím ísť do sveta vandrovať.
Za rok, za dva až sa vrátim na Kriváň,
vitaj, vitaj premilený rodný kraj.
alebo:
Keď sa Slovák zo Slovenska poberal
1.
Keď sa Slovák zo Slovenska poberal,
na Machnáči, na tom vŕšku zavolal,
na Machnáči, na tom vŕšku ešte raz
rozlieha sa po doline smutný hlas.
2.
Povedz že mi, ty môj Machnáč vysoký,
či sa ešte uvidíme cez roky,
za rok, za dva, za tri môjho trápenia,
či ťa ešte moje oči uvidia.
3.
Zbohom, otec, zbohom, mati, sestra, brat,
už sa musím šírym svetom poberať,
za rok, za dva, za tri môjho trápenia
či vás ešte moje oči uvidia.
alebo:
1.
Keď sa Slovák od svej vlasti odberal,
z Javoriny, z teho vŕšku zavolal.
Z Javoriny, z teho vŕšku ešťe raz,
ozýva sa po doliňe smutný hlas.
2.
Taká si ty zem slovenská, taká si,
kúsok chleba, hrnček mlieka nahaj si,
ňechcela si ani toho syra dat,
mosím sa ja ta do světa odberat.
3.
Amerika, nuž ta mi je druhá mať,
ňesmiem sa ja za svojimi obzerat,
keď sa obzriem, tak ma slzy polejú,
že zabúdam na matku aj reč svojú.
Keď sa Slovák preč do sveta uberal,
na kopečku, na Machnáči zavolal,
[:zavolal on na kopečku zo dvakrát:
zbohom, otec, zbohom, mati, sestra, brat.:]
2.
Povedz mi ty, môj Machnáču vysoký,
či ťa ešte uzriem o dva, tri roky,
[:či mi budú živí ešte otec, mať,
či ma bude moja milá spomínať.:]
3.
A ty naša, zem slovenská, taká si,
už na teba prichádzajú zlé časy,
[:tvoje deti po svete sa túlajú
a na teba, zem slovenská, nedbajú.:]
alebo:
1.
Keď sa Slovák preč do sveta odberal,
na Machnáči na tom vŕšku zavolal,
už ja idem tam do sveta vandrovať,
zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat.
2.
Povedz mi ty, môj Machnáčku vysoký,
či ťa uzriem o dva lebo tri roky,
či ja budem ešte vidieť moju mať,
či ma bude moja milá milovať.
alebo:
1.
Keď sa Slovák od svej vlasti odberal,
na Kriváni, na tom vŕšku zavolal.
Na Kriváni, na tom vŕšku ešte raz,
ozýva sa po doline smutný hlas.
2.
Zbohom, zbohom ty Kriváne vysoký,
či sa ešte uvidíme cez roky.
Za rok za dva, za tri môjho trápenia,
či ťa ešte oči moje uvidia.
3.
Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat,
ja už musím ísť do sveta vandrovať.
Za rok, za dva až sa vrátim na Kriváň,
vitaj, vitaj premilený rodný kraj.
alebo:
Keď sa Slovák zo Slovenska poberal
1.
Keď sa Slovák zo Slovenska poberal,
na Machnáči, na tom vŕšku zavolal,
na Machnáči, na tom vŕšku ešte raz
rozlieha sa po doline smutný hlas.
2.
Povedz že mi, ty môj Machnáč vysoký,
či sa ešte uvidíme cez roky,
za rok, za dva, za tri môjho trápenia,
či ťa ešte moje oči uvidia.
3.
Zbohom, otec, zbohom, mati, sestra, brat,
už sa musím šírym svetom poberať,
za rok, za dva, za tri môjho trápenia
či vás ešte moje oči uvidia.
alebo:
1.
Keď sa Slovák od svej vlasti odberal,
z Javoriny, z teho vŕšku zavolal.
Z Javoriny, z teho vŕšku ešťe raz,
ozýva sa po doliňe smutný hlas.
2.
Taká si ty zem slovenská, taká si,
kúsok chleba, hrnček mlieka nahaj si,
ňechcela si ani toho syra dat,
mosím sa ja ta do světa odberat.
3.
Amerika, nuž ta mi je druhá mať,
ňesmiem sa ja za svojimi obzerat,
keď sa obzriem, tak ma slzy polejú,
že zabúdam na matku aj reč svojú.