Zaprihajte chlopci koni

1.
Zaprihajte chlopci koňi, bo treba orati,
treba ša nam, vera gazdom, do poľa vybrati.
[:Šnih už zyšol, zemľa vyschla, ptašky ša vertajut,
nad poľom, de chlib ša zrodil, prekrasno špivajut.:]

2.
Zašpivaj mi, vtašku malyj, šumnu špivanočku,
ja vyzeral spoza verška svoju frajiročku.
[:Jak my pride i z frištikom frajirka Aňička,
ta ona mi popohaňat sivaka koňička.:]

3.
Neprinese tobi frištik vera tvoja Haňka,
bo ju z domu nepustila jej preľuba mamka.
[:Tak ju biva a i kľava, v krovi bičovava,
i z obrusa zhotovenyj frištyk vysypala.:]

4.
Teraz šidit ubolena u temnej komori
a jej mamka a i ňaňko čekajut na dvori.
[:Kapura pozamykana, z dritom zdritovana,
by ša prez ňu nedostala Haňka ľubovana.:]

5.
Pan Boh mušil potrestati človeka takoho,
što ditiňi zrobit ranu do serdca samoho.
[:Ked ditiňi v ľubi braňit sama ľuba mama,
naj za svoji veľki hrichy v pekľi zhorit sama.:]