Zegnal go̲raľ sve go̲raľke (Zegnal goraľ svom goraľke)

Goralská z Hladovky a Suchej Hory, Orava

1.
Zegnal go̲raľ sve go̲raľke idonc v kraj daľeki,
[:zegnom če ja, moja ľuba, zegnom če na vjeki.:]

2.
Mino̲l rocek i po̲ltora, go̲raľa ňevidač
[:go̲raľka še namyšľala, třeba by še vydač.:]

3.
Go̲raľ přisel v kro̲tkim caše a tu ľudži vsendy ,
[:i pyta še koščeľnego, co tu džišaj bendže.:]


alebo:

1.
Zegnal go̲raľ svom go̲raľke idonc v kraj daľeki,
zegnom tobe, moja ľuba, aľe ňe na veky.

2.
Kedy po rocku še povro̲ce do svojego šola,
to če, ľuba, zaprovadze na šľub do koščola.

3.
Mino̲l rocek, mino̲l drugi, tu ňevidač Janka
i go̲raľka zapomňala na slova kohanka.

4.
Mino̲l rocek i po̲ltora, go̲raľa ňevidač
i go̲raľka pomyšľuje, třeba by še vydač.

5.
Kdy po rockak go̲raľ vraca s tom nadžejom v šerdcu,
ze še s ľubom poloncymy na šľubnym kobjercu.

6.
Idže go̲raľ do koščola, vidži švjatlo vsendy
i pyta še koščeľnego, coz to džišaj bendže.

7.
Oj, go̲raľu, žľe je s tobom, ňic s kochaňa tvego,
šľubovala tvojom zostač, posla za inego.

8.
Obežre še do veľkik dřvi, idže para mloda,
dy to moja najmiľyjsa, dy to jyj uroda.

9.
Kdy skloňyla svojom glo̲vke, druzbom na ramjona,
ľudže křico o ratunek, mloda pani kona.

10.
Oj, ňekona, oj, ňekona, aľe konač bendže,
šľubovala mojom zostač, aľe juz ňebedže.

11.
Go̲raľ posel v go̲ry, v ľas, tam hodžyl do raňa
i oddal še do modlidby a volal do Pana.

12.
Přijmi, Paňe, mojom duse, přijmi jom navjeki
a tjy slova kje domluvjyl, řučyl še do řeki.

 

o̲ - čítaj medzi "o" a "u"
- poznámka pre vyhľadávanie - go̲ral = goral