Žiaden človek nevie, aká je láska

1.
Žiaden človek nevie, aká je láska,
veď je ona ťažká, ale je aj sladká.
[:Žiaden človek neverí, ako láska umorí,
nejedno dievčatko do hrobu vloží.:]

2.
A ja som sama, som tiež neverila,
z mojej kamarátky posmech robila.
[:Ale teraz kusujem, srdiečko si sužujem,
od veľkýho žiaľu neviem či žijem.:]

3.
Chodila Anička smutná po háji,
videla janíčka na vranom koni.
[:Kde si sa tu Janík vzal, čos´ ma verne miloval,
teraz si ma smutnú v žiali zanahal.:]

4.
Ja som ťa zanahal skrz tvojich rečí,
nechcelas´ milovať moje čierne oči.
[:Ja som sa na to díval, keď ťa druhý obímal,
pre falošnú lásku som ťa zanahal.:]

5.
Povedz mi Anička, čos taká bledá,
veď si ty vždy bola pekná červená.
[:Očká sa ti zmenenie, líčka sa ti zbledenie,
povedz mi Anička, kto chodí k tebe.:]

6.
Akože ti poviem, keď si istý ten,
veď si ty u nás bol, každý Boží deň.
[:Keď si ty k nám chodieval, vždycky si mi vravieval,
Anička vezmem ťa, teraz, nechcem ťa.:]